Reportáže

Košice/Moldava nad Bodvou – Festivalovo blatistá open-air atmosféra, maďarský rock, esmrtežný Attila Pataky a roky verní fanúšikovia. Utorkový koncert skupiny Edda művek v moldavskej Aréne sportcentrum privial spomienky na časy rockerskej mladosti takmer všetkých divákov. Vzhžadom na vekové zloženie publika sa iné ani tvrdi nedá, aj keď zo zvedavosti sa prišli pozrie aj mladšie vekové kategórie. Edda művek je známa tým, že sa počas jej existencie okolo speváka Attilu Patakyho vystriedalo množstvo muzikantov, jej súčasná zostava však spolu hrá azda najdlhšie. V zložení István Alapi (gitara), Zsolt Gömöry (klávesy), Zoltán Hetényi (bicie) a László Kicska (basgitara) odpálili koncert skladbou Total Brutal. Medzi miestami splývajúcimi pesničkami dominovali hlavne overené hity ako Kör, Minden Sarkon, Kölyköd Voltam či Éjjel Érkezem. Edda však ponúkla aj “neznámo”, ktoré sa nachádza na najnovšej platni. Viacerí fanúšikovia majú pocit, že sa v tvorbe Eddy už dlho skomerčnieva na horšie časy, čo sa trochu prejavilo aj na koncerte. Pri novších skladbách si tie najstaršie ročníky len netrpezlivo podupkávali čakajúc na osvedčené vypažováky. “Nemám pocit, že by sme boli komerčnejší. Myslím, že je to dané tým, že sa meníme, veď Attila nemá 25, ale už 55 rokov. Boli sme komerční v 80. rokoch, a to bolo niečo úplne iné, než to, čo sa hrá teraz,” myslí si gitarista István Alapi. “Nikdy sme neriešili to, či nás publikum kúpi, ale to, čo im my chceme da. Myslím si preto, že máme čo ponúknu aj mladším ročníkom. Stáva sa mi, že na koncert prídu žudia, ktorých si pamätám ako osemnásročných, a tí so sebou privedú aj svoje deti, ktorým sa naša hudba očividne páči tiež.” Na moldavský koncert sa Edda dos tešila, takmer pri každom vystúpení na Slovensku si líder spomenie na prvý koncert, ktorý odohrali na slovenskom území. “Bolo to v 82. a čo si pamätám najviac, že tam bolo strašne veža policajtov a komunistov,” smeje sa Pataky. Edda je známa svojimi vystúpeniami v menších mestách, kde často hrá ako jediná kapela väčšieho významu. “Keď hráme na vežkých pódiách, tak sú žudia príliš ďaleko. Mám rád vystúpenia v malých mestách práve preto, že ten kontakt s publikom je osobnejší,” priznáva Alapi. “Ale rozdiel medzi malým a vežkým alebo maďarským a slovenským publikom nie je žiaden. Keď raz žudia majú radi hudbu, na jazyku nezáleží. Poznám dokonca chlapíka, ktorý nevie ani ceknú po maďarsky, no pozná všetky naše texty. Ale pritom vôbec netuší, čo si pospevuje (smiech).”

Share on