Exkluzívny rozhovor so spevákom a lídrom hudobnej skupiny Alphaville V 80. rokoch sa stali vae piesne vežmi obžúbené vo vtedajom socialistickom Československu. Vedeli ste, e za eleznou oponou máte taký úspech? – Áno. Mali sme kusé informácie o tom, e vo východnej Európe sme populárni a teilo nás to. V roku 1986 sme chceli navtívi Nemeckú demokratickú republiku, no pre negatívnu komunistickú propagandu nám tam neumonili vyda album, take by to bolo zbytočné. Napriek tomu bol úspech za oponou neskutočne fantastický. Kedy ste prvýkrát počuli o Slovensku? – Keď vaa krajina vznikla, take to nebolo a tak dávno. A navtívili ste nás ete pred prvým koncertom? – Nie. Ale keď sme pred niekožkými rokmi prvýkrát pricestovali do Koíc, bol som ohromený nádhernou prírodou, ktorá vás obklopuje. Vae hory a lesy mi vežmi imponujú. Čo hovoríte na Slovákov? Iste ste ich u niekožkých spoznali… – Áno, väčinou to vak bolo na cestách, v hoteloch a na večierkoch, preto si myslím, e môj obraz nie je úplný. Zdáte sa mi vežmi podobní Čechom. Ste elegantní, no zároveň príli konzervatívni a stráite si svoje hodnoty. Hodiny vo vaich hoteloch idú vdy pä minút pozadu… (smiech) A okrem toho sa mi páči, e v záhradách chováte sliepky. Vyvoláva to vo mne nostalgiu, pretoe, keď som bol malý, aj ja som ich rád kŕmil… A čo tunajie eny? – Tak tie sú skutočne nádherné (smiech). Vráme sa ku kapele. Hneď na začiatku úspenej kariéry ste sa na desa rokov odmlčali a nikde ste nevystupovali. Prečo ste sa v roku 1993 vrátili na pódiá? – Predtým sme nikdy v pravom zmysle slova nekoncertovali, take to za návrat nepovaujem. Dôvodom postavi sa opä pred žudí bola naa túba zbavi sa nálepky obyčajného túdiového projektu. Dovtedy sme o nahrávacích miestnostiach hovorili ako o vysnenej krajine, v ktorej môeme realizova nae sny a hudobné nápady. Vetko sme vak robili len prostredníctvom elektroniky, rôznych prístrojov a zariadení. Nepouívali sme iadne ozajstné hudobné nástroje. A na pódiu sme s tým vystupova nemohli. Časom sa klávesy zmodernizovali, začali sa vyuíva sample, a tak sme sa rozhodli hra naivo. Navye, za naimi piesňami sú skryté silné príbehy a my sme túili podáva ich ďalej. Vežmi som chcel stá na pódiu a rozpráva žuďom, ako vznikali. Jeden z vaich hitov má názov Forever Young (Navdy mladý). Cítite sa by stále mladý? – Nie, naneastie som smrtežníkom a viem, e raz budem mŕtvy (smiech). Ale teraz som tu a komponujem piesne. Skladba Forever Young je často zle chápaná, pretoe nie je o nesmrtežnosti ani o večnej mladosti, ale o nereálnosti. Kadá žudská bytos túi i večne, a pritom vie, e sa to sa nedá. Take vae texty sú aj o filozofii… – Samozrejme. Nikdy sme nenapísali jedinú popovú pieseň. Nae najúspenejie hity majú hlboké mylienky. Chápem, e napríklad skladbu Big In Japan žudia označujú za komerčnú, no keby sa zamysleli nad jej verami, zistili by, e vyjadruje neobvyklé pocity, ktoré popové gýče neobsahujú. A aká je vaa ivotná filozofia? – Verím, e nikdy neprídem o svoju zvedavos, pretoe ma vdy posúva ďalej. Vďaka nej môem robi hudbu, spája slová a hžada nové mylienky. Bez zvedavosti si nedokáem predstavi vlastnú budúcnos. źudia o vás vedia dos, no nevedia nič o vaej rodine. Môete prezradi niečo o svojich najbliích? – Mám tri prekrásne deti. Dve dievčatá a jedného chlapca. Znamenajú pre mňa vetko a sú mojím ivotom. Ja som vak slobodný…